Západné Macedónsko I.

noze728x90.jpg
Krajina v okolí Negotina

Krajina v okolí Negotina

Amfiteáter v Stobi

Amfiteáter v Stobi

Minulý rok som sa zúčastnil campu experimentálnej archeológie v mestečku Negotino v Macedónsku. Táto  balkánska krajina  má zaujímavú históriu, v ktorej sa mieša antický svet Alexandra Veľkého  so slovanským nezlomným  duchom a moslimským odkazom Tureckej ríše. Bohužiaľ práve táto zložitá minulosť sa premietla do nedávnych konfliktov.  Ten diplomatický s Gréckom o názve štátu, či ten vojenský s Albánskou oslobodzovacou armádou pri Tetove stále jatria macedónsku prítomnosť.

Avšak práve táto neobyčajná kombinácia, umiestnená na pozadí fascinujúcej prírody ponúka bežnému trekkerovi v tejto, na rozlohu, malej krajine neobyčajné možnosti.

Krstiteľnica v bazilike

Krstiteľnica v bazilike

Ja som svoju cestu začínal v hlavnom meste Skopje, odkiaľ  som sa so známym Macedóncom vybral po toku rieky Vardar (Axios) smer Negotino. Rieka predstavuje osu krajiny a zároveň významný symbol pre jej obyvateľov. To však nemení nič na fakte, že je neuveriteľne špinavá a miestni sa kontaktu s vodou prakticky vyhýbajú. Približne po Negotino je možné sa kochať nádhernými rokľami, skalnými skupinami a prudkými zrázmi padajúci do hĺbok k hladine rieky. Mesto Veles, ležiace približne v strede tejto nádhery je dobrým oporným bodom pre výlety do krajiny.

 

 

Babuna planina-úbočie

Babuna planina-úbočie

My sme však pokračovali do Negotina, za ktorým sa rieka rozlieva v širokých oblúkoch do úrodnej plochej krajiny plnej vinohradov a políčok. Tu sme strávili 10 dní, počas ktorých sme sa venovali vypaľovaniu keramiky a pečeniu chleba.  Pre ľudí zaujímajúcich sa o históriu: mesto vzniklo ako osada Antigoneia okolo roku 250 BC neďaleko významného mesta Stobi, ktoré sa spája s Macedóncami i Rimanmi. Určite ho odporúčam navštíviť, jeho amfiteáter, palác cisára Theodosia,  baziliky či kúpele zdobené svetoznámymi freskami s motívom páva sú jedinečné, naviac cena vstupu je nízka a výklad Vám určite ponúkne niektorí z archeológov na mieste. Ak dávate prednosť  hmatateľnejším pôžitkom  Negotino je vraj miestom s najlepším vínom a rakijou v Macedónsku :).

 

 

Hrana planiny so Zlatovrvom v pozadí

Hrana planiny so Zlatovrvom v pozadí

Turisticky naladení ľudia by mali vyraziť smer mesto  Prilep. Tu sa nad mestom vypína nevysoká no krásna planina Babuna, v ktorej je pod vrchom Zlatovrv (1402 m. n. m), skrytý unikátny kláštor. K  južnému okraju pohoria Vás navedú domorodci. Tu máte dve možnosti, buď zvoliť dlhšiu, no značenú cestu po okraji horského pásma, pomaly prechádzajúcu do vrcholovky, alebo sa vydať na západ po ceste a dôjsť do polí, za ktorými sa v diaľke rysuje okraj planiny, ktorá vás navedie ku kláštoru. My sme zvolili druhú variantu. Obišli sme teda bočný hrebeň a za pomoci jedného pána sme sa dostali až za polia. Tu začína strmo stúpať  úbočie a rovinatá zelená krajina sa mení na rozvrásnený bizarný svah s prevažujúcou hnedou a červenou farbou skalných skupín, či osamote stojacich balvanov. Môj macedónsky kamarát Spirko tvrdí, že všetky hory v jeho krajine sú z jednej strany  suché, červené a hnedé, no z druhej oplývajú vodou a zeleňou. Bohužiaľ ,až hore sme zistili, že prichádzame z tej „zelenej strany“. Vrchol planiny  s dominujúcim Zlatovrvom v pozadí mu dal za pravdu. To bola skutočná pustá planina. Odporúčam teda nabrať vodu v Prilepe, poprípade v jedinej studničke na zelenej strane, ktorá sa dá ľahko nájsť podľa vysokého húštia, čo ju obklopuje.

Babuna planina - úbočie

Babuna planina – úbočie

Na planine už je orientácia jednoduchá, smer Zlatovrv vedie i chodník a za necelú hodinku prichádzame k veľkému orientačnému stĺpu, na ktorom sú vyznačené známe svetové mesta. Od neho už je to kúsok ku kláštoru Treskavec, kde sme sa chystali nocovať.  Prastarý kláštor spravuje mních a niekoľko laických obyvateľov. Prespíte tu zadarmo v mníšskej cele, ale so sprchou, či iným mrhaním vodou nerátajte. Všetko sa musí do kláštora pracne doniesť. Na druhú stranu tu nájdete kuchyňu s potravinami, čo tu nechali trekkeri pred vami, neturecký záchod a elektrické zástrčky.  Dve rady: musíte mať zahalené nohy a ramená, bez ohľadu na pohlavie a kláštor sa zatvára na noc, takže po ani pred stanoveným časom sa nedostanete ani jedným smerom.  My sme prišli akurát na nádherný západ slnka, čo je, ako hovoria miestni hlavný večerný program. Vychutnali sme si ho z kamenných sedíl pri žiarovom obetisku, ktoré tu vraj vykresali  uctievači starogréckych bohýň, na ktorých chráme má kláštor stáť.

celovky728x90.jpg

Byl to super článek? Sdílejte ho na Facebooku ... a přidejte hodnocení:
1 Star2 Stars3 Stars4 Stars5 Stars